Továrne

ZDA Partizánske

Tento krát sme sa išli pozrieť do opustenej fabriky v Partizánskom. Stihli sme prejsť však len jednu výrobnú halu, pretože sa už stmievalo a nemali sme veľa času. Do areálu sa však určite ešte vrátime a zdokumentujeme aj ďalšie budovy ktoré budú verejne prístupné. 


Trošku z histórie:

ZDA – Baťove  závody vznikli v roku 1939. Partizánske bolo jedným z miest, kde známy podnikateľ Tomáš Baťa rozvíjal svoje aktivity. Jeho cieľom bolo vytvorenie mesta, v ktorom budú môcť ľudia nájsť si prácu, bývanie aj oddych. V závodoch sa výroba sústreďovala na obuvnícku výrobu, ktorá tam prevláda aj dnes. Baťova ideológia vychádzala z amerického systému komplexnej organizácie továrenskej výroby. Vytvárala dojem priemyselnej civilizácie. Hlavným a dominantným prvkom urbanistického priestoru bola továrenská budova s konštrukčným modulom 6,15 x 6,15m. Výroba v továrni sa začala doslova “za pochodu”, vzhľadom na to, že stavebné úpravy sa ešte len dokončovali. Okná neboli pozasklievané a priemyselnú paru nevyhnutnú pre obuvnícku výrobu nedodávala elektráreň, ale lokomotíva.

K areálu prichádzame zo zadnej strany, keďže vstup z prednej strany nevidíme a zdá sa nám, že prízemie budovy sa používa. Všimli sme si schody vedúce až na vrch budovy (asi požiarne schodisko) a dva rebríky po bokoch budovy ktoré vedú až na strechu. Zvolili sme schody. Hovorili sme si, však čo môže byť zlé na schodoch? Predsa len schody sú lepšie ako rebrík na 20-25 metrovú budovu. Po prejdení asi polovice budovy sme zistili, že niektoré schody chýbajú a celkovo konštrukcia schodov nie je až tak pevná. No rozhodli sme sa pokračovať, keďže stav schodov nebol kritický.

Požiarne schodisko

 

Ešte však pred budovou nás očarilo opustené auto značky Volkswagen Passat B5.5. Vyzeralo celkom zachovalo aj keď naštartovať by už nevedelo. Malo vytrhaný interiér a bolo očividné, že sa niekto hral už aj s motorom.

Po približne 10 minútach sme sa ocitli na streche. Trvalo to preto tak dlho, lebo sme museli dávať pozor na aký schod šlapeme. Teraz som už len premýšlal, či sa vieme dostať zo strechy aj do budovy, či budú dvere odomknuté, prípadne či tam bude nejaké rozbité sklo alebo niečo podobné. Ešte pred tým sme sa však pokochali krásnym výhľadom a zapadajúcim slnkom.


Spravili sme si zopár fotiek zo strechy a išli sme hľadať vchod do budovy. Keď sme pri tom, toto bol pre mňa prvý urbex, ktorý sme išli “obrátene”. Čiže nie z dola budovy hore ale z hora dole. Podarilo sa nám nájsť vchod do budovy na streche ktorá bola približne o 3 metre nižšie ako táto veľká strecha. Zliezli sme rebríkom dolu na tú strechu a ocitli sa pred nami dvere. Po mojich skúsenostiach pri iných budovách som reálne očakával, že dvere budú zamknuté. Stlačil som však kľučku a dvere sa otvorili 😀 Boli sme teda už v budove, priestor pod strechou bol prázdny, boli tam len stropné svetlá a kusy nábytku. Možno to bol len nejaký sklad nábytku alebo nepotrebných vecí. Na jednom konci sa nachádzali dva obrovské výťahy, ktoré by zvládli vyniesť aj niekoľko ton na najvyššie poschodie fabriky. Na druhej strane sa však prekvapivo schody nenachádzali. Na toto najvyššie “podkrovné” poschodie išli len dva výťahy a malé schodisko ktoré sa tiahlo naprieč všetkými poschodiami.


Zišli sme preto po týchto schodoch nižšie a ocitli sme sa vo veľkej výrobnej hale. V halách už nič nebolo, len podlaha a svetlá. Zariadenia ani technológia sa tam už nenachádzali. Na každom poschodí na jednej strane boli spoločné sprchy a toalety + schodisko a na druhej strane šatne + schodisko a elektrické skrine.

Všetky poschodia boli také isté. No na jednom poschodí sme našli elektrickú plošinu, ktorá určite nestojí pár € ale niekoľko tisíc. Otázne je v akom je stave, nám sa naštartovať nepodarila, keďže sme nemali kľúč a batéria bola vyšlahaná. Tento zázrak sa nachádzal na treťom poschodí a nie je možné ho dostať žiadnym spôsobom dole/von z budovy, keďže plošina je obrovská a oba výťahy sú nefunkčné. Plošina tam preto bude chátrať X ďalších rokov až pokým budova nespadne alebo sa nezačne rekonštruovať. Čo sa týka samotnej budovy, našli sme tam už len váhu, mraziaci box na nanuky a nejaké staré haraburdy. Po topánkach ani po značke “Baťa” tam nebolo ani stopy. Bohvie prečo…

5/5

Zanechať odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.